Nr. 2 - So in love.

17. září 2014 v 22:33 | Jennifer |  Imagine #2
Olá :) Hlásim sa s novou imagine. Zas a znova moje myšienkové pochody...v práci...keď som nemala čo robiť. :D :D
Táto imagine je...uff...ani neviem ako to zhrnúť. Simonita bude vedieť o čom to je. :) Ostatní...jednoducho...je to o mne. Presne tieto slová by som najradšej povedala istej osobe. Možno raz. ♥




"Prečo si smutná?" opýtal sa.
"Nie som smutná," letmo som sa usmiala a pozrela som naňho. Zamračil sa. Zastavil a chytil ma za bradu, čím donútil zastaviť aj mňa. Natočila som k nemu tvár. Skúmavo sa na mňa díval.
"Si smutná. Nooo...prečo?" smutne sa na mňa pozrel a pritiahol si ma do náručia. Vzdychla som si, na chvíľu som ho objala, no potom som sa odtiahla.
"Nie som smutná," povedala som potichu, "len zaľúbená" a vykročila som ďalej po chodníku. Šiel hneď za mnou.
"Zaľúbená? A do koho?" Na hlase mu bolo počuť, že sa usmieva. Teda nie. Škerí ako opica. Pre neho typické.
Pozrela som naňho. Pobavene ma sledoval. Smutne som si vzdychla a posadila som sa na lavičku, okolo ktorej sme práve prechádzali. Ostal stáť predo mnou a zvedavo sa na mňa díval. Mlčky som mu opätovala pohľad. Po chvíli sa uškrnul.
"Už mi to povieš? Tak? Kto je ten šťastlivec?"
"Jeden chlapec...na ktorom mi veľmi záleží, no on o sebe neustále pochybuje alebo...neviem..." vzdychla som si a sklonila som hlavu.
"Pochybuje v čom?"
Opäť som k nemu zdvihla zrak.
"V tom, či je dosť dobrý."
Vzdychol si.
"Prečo ho ľúbiš?"
"Ja....ani neviem. Teda....vlastne viem. Pretože má dobré srdce," vystrela som ruku k jeho hrudi a priložila som ju jemne na miesto, kde má srdce. Prekvapene zamrkal. "Veľmi. Aj napriek tomu, že urobil pár zlých rozhodnutí, nemôže o sebe tvrdiť, že je zlý. Ja si to o ňom nemyslím. A ani nedokážem," hlesla som potichu. Mlčky ma sledoval.
"Ľúbim jeho úsmev," presunula som svoju ruku na jeho tvár a palcom som mu jemne prešla po spodnej pere, "jeho pery, jeho nos," ukazovákom som mu prešla po špičke nosa. Usmial sa. Pohladila som ho po tvári.
"Ľúbim jeho čokoládové oči, jeho smiech, jeho ´nedotýkať sa´ vlasy," rukou som zľahka prešla po vrcholkoch jeho upravených vlasov. Ani sa nepohol.
"Milujem keď ma objíme a všade okolo seba cítim jeho vôňu," povedala som potichu. "Milujem keď sa na mňa díva, keď sa usmeje, keď našpúli pery aby napodobnil ako hundrem," uchechtla som sa. Stále mlčal a len ma sledoval. Jemne som mu prešla bruškami prstov po zarastenej tvári.
"A najviac asi milujem to jeho strnisko," vydýchla som. Mlčal. Povzdychla som si a stiahla som ruku z jeho dosahu.
"Jednoducho ho ľúbim. Prečo jeho? Neviem. Proste...nech sa snažím ako chcem, nejde neľúbiť ho. Asi to tak má byť," mykla som plecami a pozrela som naňho.
Pomaly si oblizol suché pery a pár krát zamrkal.
"A...prečo mu to nepovieš?"
Nadýchla som sa.
"Práve sa stalo."
Mlčky sme sa na seba dívali.

The End.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama