Zakázané ovocie chutí najlepšie (5.diel)

30. července 2015 v 14:02 | Jennifer |  Zakázané ovocie chutí najlepšie (18+) I.séria

Autor: (c) Jennifer
Počet dielov: 54
18+

Vstal som od stola a vybral som sa hľadať wc. Po chvíľke som zbadal tabuľku, ktorá ukazovala do jednej chodby. Vybral som sa tam a o chvíľu som natrafil na wc.
Celý čas som premýšľal nad tým, že Latoyu musím pozvať niekam von. Po chvíli som si umyl ruky a vyšiel som z wécka. Vybral som sa po chodbe naspäť, keď zrazu z jedných dverí vyšla Latoya.
Pohľady sa nám stretli. Usmiala sa.
Latoya: "Nebodaj ma prenasleduješ?"
Uškrnul som sa a pokrútil som hlavou.
"Musel som si odskočiť...na wc..." všimol som si ako na mňa pozrela.


Latoya: "Ahá...fajn..." usmiala sa a chystala sa odísť.
Teraz alebo nikdy...
Vzal som ju za ruku a otočil k sebe. Prekvapene na mňa pozrela keď som ju jemne natlačil na stenu a chytil som jej ruky, aby mi neutiekla.
Latoya: "Čo robíš?!" prekvapene vyhŕkla. Len som sa usmial.
"Utiekla by si mi...znova," podotkol som. "Tak som sa poistil."
Latoya: "Zaujímavo..." zamrmlala a prezrela si ma.
"Zajtra pracuješ?!"
Latoya: "Je sobota, takže nie. Víkendy mám voľné...dospávam," zazubila sa. Pohľadom som zavadil o jej pery. Mal som sto chutí pobozkať ju.
"Fajn..." znova som jej pozrel do očí. Spýtavo sa na mňa dívala.
"Čo takto nejaká ľahká večera, drink...?"
Usmiala sa.
Latoya: "Rande?"
"Schôdzka..." opravil som ju. Chvíľu mlčala, no potom len mykla plecami.
Latoya: "Fajn..."
"Fakt?" prekvapene som na ňu pozrel. Čakal som, že povie nie.
Latoya: "Prečo nie...dáš mi tvoj mobil na chvíľku?"
"A na čo?"
Latoya: "Adresu? Lebo nemám po ruke žiadne pero a papier..."
Len som sa usmial.
"Neopováž sa utiecť!" varoval som ju, keď som ju pomaly púšťal. Len jemne pokrútila hlavou. Zo zadného vrecka som vytiahol mobil a podal som jej ho. Znova sa jej zablyskli zuby v úsmeve keď si ho odo mňa brala. Mlčky som ju pozoroval, keď zapisovala do mobilu svoju adresu. Po chvíľke mi ho podala.
Latoya: "Už sa teším...teraz prepáč, musím pracovať..." usmiala sa, prešmykla sa okolo mňa a vybrala sa na odchod.
"Počkaj ešte..." strčil som mobil znova do vrecka a šiel som k nej.
Latoya: "Všetko som ti tam napís-" nedopovedala, pretože som sa k nej sklonil a priložil som svoje pery k tým jej. Bál som sa, že bude protestovať, no len tam stála a nechala sa. Objal som ju okolo pása a pritisol som si ju k sebe. Keď začala spolupracovať len som sa v duchu usmial.
Dokonalo som cítil každú krivku jej tela, keď sa ku mne pritisla; aj silno búšiac srdce. Takže už teraz je zo mňa namäkko.
Keď som sa odťahoval, jemne som ju uhryzol do spodnej pery. Len sa usmiala. Pobavene na mňa pozrela a jazykom si prešla po perách.
Latoya: "Dovidenia zajtra..." otočila sa a už jej nebolo.
Len čo odišla z hlboka som sa nadýchol. Mala dokonalé pery. Chutili po broskyniach...
Usmial som sa a cestou k Billovi som vytiahol mobil z vrecka. Pozrel som si čo tam napísala.
JA SVOJE SĽUBY PLNÍM. ZAJTRA O 19:00 ŤA ČAKÁM. A BUĎ PRESNÝ.
Pod tým bola jej adresa a priezvisko: Thompson.
Usmial som sa.
Všetko pekne klape. Vrátil som sa naspäť k Billovi, ktorý sedel za stolom, popíjal drink a pohľad mal nalepený na pódiu. Pozrel som tam. Chápem.
Tancovala Latoya a tá ´jeho´ hnedovláska.
Hm...zajtra sa opýtam Latoyi, ako sa tá holka volá. Možno ju Bill pozve na rande.

Sobota*
Tom*
*19.5.2013 - Sobota*

Zapol som rádio v aute a mrkol som na hodinky. Bolo 18:21.
Vyrátal som si, že cesta k slečne Thompsonovej bude trvať okolo pol hodinky. To bude tesné. Uškrnul som sa a vložil som mobil do držiaka na palubovke. Ťukol som si tam ten odkaz čo mi Latoya napísala.
"Ja svoje sľuby plním..." prečítal som si nahlas. Usmial som sa.
To som zvedavý čo mi sľúbi nabudúce...ak nejaké bude...V čo dúfam! Musí!
O necelú pol hodinku som zaparkoval auto pred blokom, kde by mala Latoya bývať.
Vypol som motor, odopol pas a vzal som si doklady a mobil. Vystúpil som z auta, zamkol som ho a šiel som k vchodu. Zahľadel som sa na zvončeky, keď som našiel ten jej. Usmial som sa a zazvonil som.
"Tom?"
"No...aj mi otvoríš, alebo mám čakať vonku?"
"Poď hore...6.poschodie," povedala a otvorila mi dvere. Poďakoval som a vošiel som do vchodu. Vyviezol som sa výťahom na 6-ku a vystúpil som z neho. Latoya stála v otvorených dverách. Keď ma zbadala, usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätoval.
"Dobrý večer slečna Thompsonová."
Zasmiala sa.
Latoya: "Slečna Thompsonová?" s podvihnutým obočím na mňa pozrela. Len som mykol plecami.
"No...ešte sále si mi nepovedala svoje meno..."
Prekvapene na mňa pozrela a rozosmiala sa. Mala krásny smiech. Usmial som sa a sledoval som ju.
Keď sa nadýchla, uškrnula sa. Vystrela ku mne ruku.
Latoya: "Kathleen Thompsonová, teší ma!"
Usmial som sa a prijal som ju. Jemne som stisol jej ruku v tej svojej .
"Tom Kaulitz, aj mňa teší, že konečne poznám tvoje ctené meno," usmial som sa.
Taktiež sa usmiala.
Kathleen: "Prepáč, nenapadlo mi, že som sa ti predstavila len prezývkou," mykla plecami.
"To nevadí, odpustené," žmurkol som na ňu. "Môžeme vyraziť?"
Len prikývla, vzala si veci a zamkla dvere od bytu. Kým sme sa viezli výťahom, dôkladne som si ju prezrel.
Mala na sebe kokteilové šaty nad kolená a vlasy ako vždy rozpustené. Nalíčená bola len úplne jemne. Páčilo sa mi to. ONA sa mi páčila.

Odomkol som auto a otvoril som jej dvere.
Kathleen: "Ďakujem," usmiala sa a nastúpila do auta. Tiež som sa usmial, zabuchol som za ňou dvere a taktiež som si nasadol do auta. Pripútal som sa, keď som si zrazu všimol, že Kathleen ma sleduje.
"Čo je?" letmo som sa usmial a naštartoval som auto.
Kathleen: "Nepoznám veľa chalanov, ktorí sú pripútaní keď šoférujú," mykla plecami.
"Vieš...mám sa rád!" zazubil som sa na ňu, na čo sa rozosmiala. Len som sa uškrnul a vyrazili sme smer reštaurácia...

Pokračovanie nabudúce.
Jennifer.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama