Zakázané ovocie chutí najlepšie (6.diel)

2. srpna 2015 v 17:59 | Jennifer |  Zakázané ovocie chutí najlepšie (18+) I.séria

Autor: (c) Jennifer
Počet dielov: 54
18+

Kathleen (Latoya)*

Oprela som sa a zavrela som oči. Keďže Tom mal otvorené okno, tvár mi miestami ovial príjemný vánok. Usmiala som sa. Hlavou mi lietalo snáď milión myšlienok. Zrazu mi niečo napadlo.
"Tom?" otvorila som oči a pozrela som naňho.
Tom: "Áno?" letmo na mňa pozrel.
"No...nechceš ísť do žiadnej reštaurácie, že nie?!"
Tom: "E...no práve máme do jednej namierené. Prečo? Ty nechceš...." zarazil sa.
Super! Teraz ma vyhodí za auta! - pomyslela som si.
"Nie, nie...ja len...len som premýšľala...mohli by sme zájsť niekam na pizzu, nie? Fajn pizza so syrom, k tomu kola..." súkala som zo seba. Všimla som si, že výraz tváre sa mu zmenil. Nemala som ani tušenie čo mu behá teraz hlavou.
Fajn! On ma fakt vyrazí z auta...




Zrazu sa rozosmial. Cítila som, ako mi padol kameň zo srdca. Letmo som sa usmiala. Mal krásny smiech.
Tom: "To..." len krútil hlavou a smial sa.
"Ehm...nechcela som povedať, že..."
Tom: "Nie, nie! To je v poriadku. Vôbec mi nenapadlo opýtať sa ťa kam by si chcela ísť. Moja chyba..." pozrel na mňa a usmial sa. Tiež som sa usmiala, no trošku rozpačito.
Tom bol chvíľu ticho, no potom sa znova usmial.
Tom: "Takže pizza. So syrom a kolou...hm...to aby som zmenil smer trasy," žmurkol na mňa a potom na najbližšom odpočívadle otočil auto. Len som sa zasmiala a pokrútila som hlavou.
"Fakt by mi to nevadilo."
Tom mi len venoval krásny úsmev a mlčky pokračoval v ceste.
***
O necelú pol hodinku zastavil pred pizzeriou. Vystúpili sme z auta a vybrali sme sa dnu.
Tom: "Chceš jesť tu, alebo si to necháme zabaliť?" opýtal sa s úsmevom keď sme podišli k pultu. Len som mykla plecami.
Predavač: "Dobrý večer. Čo si dáte?"
Tom na mňa pozrel.
"Margheritu."
Znova sa usmial.
Tom: "Dva krát Margheritu, zabaliť prosím. A...na pitie si dáš čo?" pozrel na mňa.
"Sprite," usmiala som sa.
Tom: "Sprite a kolu."
Chalan, ktorý nás obsluhoval len prikývol a odišiel. Tom na mňa pozrel a usmial sa.
Tom: "Nechceš si sadnúť? Trošku to potrvá..."
Len som mykla plecami a posadili sme sa k voľnému stolu.
Tom: "Kam chceš ísť?" Mykla som plecami.
"To je jedno...niekde kde nebude veľa ľudí..."
Tom: "Nemáš rada spoločnosť?"
Usmiala som sa.
"To nie...len...celé dni trávim v hluku, samí ľudia...občas potrebujem aj ja vypnúť..."
Len prikývol. Chvíľu mlčal a potom sa usmial.
Tom: "Myslím, že viem o jednom mieste kam by sme mohli ísť..."
"Fajn," taktiež som sa usmiala. Tom už nič nehovoril, len sa hral s kľúčenkou. Mlčky som ho pozorovala. Zmapovala som si každý kúsok jeho tváre a krku pohľadom a zarazila ma tá silná túžba dotýkať sa ho. Zmapovať si jeho tvár, krk a telo aj dotykmi a bozkami...
Dokonalo som si vedela predstaviť jeho telo; ako sa jeden druhému oddávame...
"Ehm..."
Strhla som sa a prekvapene som pozrela na Toma. Ten ma len s pobaveným úsmevom na perách sledoval.
Tom: "Si duchom prítomná?!" zazubil sa. Taktiež som sa uškrnula.
"Už hej..."
Tom: "Neznášam čakanie..." podotkol. Usmiala som sa.
"Na dobré veci sa oplatí čakať... a myslím, že tá pizza bude viac než len dobrá."
Tom: "Takto som nad tým nepremýšľal..." povedal zamyslene. Len som sa usmiala.
O necelých 10 minút nám konečne doniesli pizzu a pitie. Tom zaplatil a vzal krabice s pizzou. Vzala som nápoje a šli sme k autu.
"A...kam to pôjdeme?" opýtala som sa Toma, keď sme nasadali do auta.
Tom: "Nechaj sa prekvapiť," a len sa usmial.

Tom*

O necelých 15 minút sme došli na miesto. Vypol som motor auta a vybral som kľúče zo zapaľovania.
Kath na mňa pozrela.
Kathleen: "Kde to sme?" vykukla z okna. Znova na mňa pozrela a usmiala sa. Tiež som sa usmial.
"Poď..." vzal som veci a vystúpil som z auta. Kathleen vystúpila hneď po mne. Zamkol som auto a postavil som sa k nej.
Kathleen: "Tu bývaš?" opýtala sa a zmapovala si budovu pohľadom. Uškrnul som sa.
"Ako sa to vezme...niekedy..." mykol som plecami a šiel som k vchodu. Vybral som kľúče a odomkol som dvere. Kathleen šla hneď za mnou.
Rozsvietil som svetlo a zavrel som za nami dvere. Kath na mňa pozrela.
Kathleen: "Kde to sme?"
"V štúdiu..." usmial som sa. Vyzul som sa a šiel som ďalej.
Kathleen: "V štúdiu?" ozvala sa prekvapene z chodby a po chvíľke za mnou pricupkala. Spýtavo na mňa pozrela.
"No...áno...teda," položil som pizze na stolík a zobliekol som si bundu, "niekedy to bolo naše staré štúdio, plus byt kde sme s chalanmi bývali."
Kathleen: "S...chalanmi?" prekvapene na mňa pozrela.
Zasmial som sa.
"S kapelou," usmial som sa a prešiel som do kuchynky. Vzal som nožík a dva tanieriky na pizzu, poháre a z chladničky víno a ani neviem ako som sa s tým všetkým dovalil naspäť ku Kath.
Kathleen: "Počkaj..." priskočila ku mne a vzala mi poháre a víno z ruky. Pozrela na to a uškrnula sa.
Kathleen: "Rande?" s podvihnutým obočím na mňa pozrela.
"Možno..." uškrnul som sa a odbehol som po otvárak na víno.
Kathleen: "Takže...ty máš kapelu?" opýtala sa, keď som sa vrátil. S úsmevom som na ňu pozrel a prikývol som. Otvoril som víno a nalial som nám ho do pohárov. Podal som jej pohár a posadil som sa k nej na pohovku.
Kathleen: "Tak...na čo si pripijeme?" opýtala sa s úsmevom. Zamyslene som otáčal pohár v ruke.
"Na naše rande."
Len sa usmiala.
Kathleen: "A na to, že dnes večer ťa vyspovedám!" zazubila sa na mňa. Len som sa usmial a štrngli sme si.

Pokračovanie nabudúce.
Jennifer.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama