Zakázané ovocie chutí najlepšie (7. diel)

8. srpna 2015 v 12:46 | Jennifer |  Zakázané ovocie chutí najlepšie (18+) I.séria

Autor: (c) Jennifer
Počet dielov: 54
18+

Kath si odpila a položila pohár na stôl. Potom vzala taniere a obom nám dala pizzu zo škatule.
"Ďakujem," povedal som, keď mi podala tanier.
Kathleen: "Nie je za čo...zatiaľ..." zazubila sa a zahryzla si do pizze. Len som ju s úsmevom sledoval. Pozrela na mňa.
Kathleen: "Čo je? Som niekde špinavá?!" opýtala sa a obzerala sa. Rozosmial som sa. Pokrútil som hlavou.
"Nie...neboj..."
Usmiala sa. Vzala svoju plechovku so Spritom zo stola a chystala sa ju otvoriť, no nejak jej to nešlo.
S úškrnom som položil tanier s kúskom pizze na stolík.
"Ukáž! Ešte si ublížiš..." zazubil som sa a vzal som jej plechovku z ruky.
Kathleen: "No dovoľ!" štuchla do mňa. Len som sa zasmial a podal som jej už otvorenú plechovku naspäť.
Kathleen: "Ďakujem," usmiala sa, sklonila sa ku mne a pobozkala ma na líce.
"Óó...tak po tomto už nezaspím!" uťahoval som si z nej.
Kathleen: "V to dúfam," s úsmevom na mňa žmurkla. Odpila si a pozrela na mňa.


Kathleen: "Takže máš kapelu," povedala. Prikývol som. "A ako sa volá?"
Na chvíľku som zaváhal. Ale nie...ak by vedela, kto som, už dávno by ma spoznala.
"Tokio Hotel..."
Prikývla.
Kathleen: "A ty? Tvoja funkcia v kapele? Spievaš? Hráš na bicie?" opýtala sa s úsmevom.
"Hrám na gitare," usmial som sa.
Kathleen: "Vážne?" prekvapene na mňa pozrela. Prikývol som.
"Prečo?"
Kathleen: "Vždy som mala šťastie len na bubeníkov..."
Prekvapene a nechápavo som na ňu pozrel.
"Ehm..."
Chvíľu sa na mňa mlčky dívala s vážnou tvárou, no potom sa rozosmiala. Zamračil som sa. O čo tu ide??
Kathleen: "Robila som si srandu..." smiala sa. Cítil som, ako mi padol kameň zo srdca...Hrabe mi?!
Napil som sa vína. Kath na mňa s úškrnom pozrela.
Kathleen: "Prepáč...len som srandovala. Ale vážne som väčšinou chodila von len s bubeníkmi..." zazubila sa.
"Vieš čo nechápem?!"
Kathleen: "Hm?" s úsmevom na mňa pozrela a potom si ešte vzala pizzu.
"Prečo v bare pôsobíš tak neprístupne?!"
Prekvapene na mňa pozrela. Dožula sústo a usmiala sa.
Kathleen: "No...ak by som pôsobila príliš prítulne, napríklad ako Chantall, všetci by ma mali za kurvu...a takto si aspoň držia odstup..." mykla plecami. Zamračil som sa.
"Môžem otázočku?"
Pozrela na mňa a prikývla.
"Prečo ťa Chantall tak neznáša?"
Pozrela na mňa a cítil som, ako ma prepaľuje pohľadom. Zrazu sa zdvihla.
Kathleen: "O tomto nebudem rozprávať...prepáč, asi by som už mala ísť..."
"Počkaj..." taktiež som vstal a chytil som ju za ruku. Otočil som si ju k sebe. Zamračene na mňa pozrela.
"Prepáč."
Kathleen: "Prosím?" nechápavo na mňa pozrela.
"Prepáč. Nechcel som povedať nič zlé...len...všimol som si, že ťa doslova vraždila pohľadom keď som sa jej prvý večer čo sme tam boli s chalanmi, pýtal ako sa voláš..." odmlčal som sa. Kathleen na mňa šokovane pozrela.
Kathleen: "Ty...ty si sa pýtal JEJ??"
Mykol som plecami.
"Doniesla nám objednané drinky...a ty si práve vtedy tancovala..."
Kathleen si len vzdychla a voľnou rukou si prehrabla vlasy. Pustil som jej ruku, za ktorú som ju ešte stále držal.
Kathleen: "Prepáč...nechcela som na teba vyletieť...len...nebavme sa o nej, okej? Stačí mi, že ju mám 5 dní v týždni večne na očiach. Keď ju chceš tak veľmi spoznať, mal si pozvať ju..." podotkla odmerane. Len som pokrútil hlavou a chytil som ju za tvár. Pozreli sme na seba.
"ONA ma nezaujíma! Rozumieš? Prečo by som potom na rande pozýval TEBA?!" spýtavo som na ňu pozrel.
Sklonila pohľad a posadila sa naspäť na gauč. Založila si tvár do dlaní.
Kathleen: "Prepáč...to bude tým alkoholom..." zakňučala. S podvihnutým obočím som na ňu pozrel a rozosmial som sa. Zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
Kathleen: "Čo ti je smiešne?!"
Len som pokrútil hlavou, no stále som sa smial. Zrazu ma chytila za tričko a stiahla ma k sebe na gauč. Prekvapene som na ňu pozrel. Usmiala sa a obkročmo sa na mňa posadila...teda tak, ako jej to dovoľovali tesné šaty, ktoré mala na sebe. Objala ma okolo krku a usmiala sa.
Kathleen: "Prečo si sa rozosmial?"
Objal som ju okolo pása aby nezletela dole.
"Nevypila si toho veľa..." uškrnul som sa. Otočila hlavu k fľaši, ktorá bola na stole. Ešte bola asi do štvrtiny plná. Znova pozrela na mňa.
Kathleen: "Myslím, že dosť," usmiala sa. Pohladila ma po tvári a na chvíľku zaváhala.
Pozrela mi do očí a potom sa prisala k mojím perám. Cítil som, ako mi telom prešla príjemná triaška. Len som sa usmial, chytil som ju za tvár a bozk som jej oplácal. Keď sa odtiahla, len sa usmiala.
Kathleen: "Čo povieš na to," jemne ma uhryzla do pery, "ak by sme to dopili hore..." pobozkala ma na pery a znova sa odtiahla.
Usmial som sa.
"Celkom dobrý nápad...a tá pizza?"
Kathleen: "Myslím, že neskôr ešte budeme poriadne hladní..." zasmiala sa. Len som ju mlčky sledoval. Znova ma pobozkala a vstala zo mňa. Vzala zo stola fľašu vína a potom ma chytila za ruku. Vstal som z gauča a s úškrnom na perách som ju nasledoval. Zahasila svetlo v obývačke a tým pádom sme ostali stáť na chodbe v tme. Zachichotala sa.
Kathleen: "A teraz kam?"
"Poď..." vzal som ju za ruku a viedol som ju hore schodmi do izby, ktorá mi kedysi patrila.
Otvoril som dvere a vtiahol som ju dnu. Bola tam tma ako v rohu.
"Počkaj chvíľku..." pustil som ju a podišiel som k stolíku, kde bola lampa a rozsvietil som ju. Pozrel som na Kath. Stála pri dverách a s úsmevom na perách ma sledovala. Podišiel som k nej. Vzal som jej fľašu vína z ruky.
"Poháre si nechala dole..."
Kathleen: "Kašlem na poháre!" vzala mi fľašu z ruky a napila sa. Uškrnul som sa.

Pokračovanie nabudúce.
Jennifer.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama