Zakázané ovocie chutí najlepšie (32.diel)

19. dubna 2016 v 18:11 | Jennifer |  Zakázané ovocie chutí najlepšie (18+) I.séria

Autor: Jennifer (c)
Počet dielov: 54
18+

Poznáte ten pocit, keď sa vyhýbate učeniu najviac ako sa len dá a odkladáte to na tú najposlednejšiu chvíľku? Aktuálne mám takýto stav. Aj keď si neustále hovorím "Už to začni robiť, čítať, písať, učiť sa..." nejak stále nájdem niečo "lepšie"...kniha, blogy, krížovky, hra.Smějící seHrozné. Křičící Som známa tým, že všetko robím na poslednú chvíľu ale....och. Smějící se Veď pri tom mojom "pilnom učení sa" som stihla už posťahovať všetky príbehy zo starého blogu. A premýšľam, že niektorú začnem opravovať aby som ju sem pridala...aj keď mi do zajtra treba napísať smeinárku. Do pondelka sa naučiť milion päťsto strán na skúšku a ešte do konca týždňa dokončiť prieskum a ešte ani otázky na dotazník nemám urobené. Smějící seSmějící seSmějící seSmějící se Ukážkový študent. Smějící seÚžasný


Sobota - večer*
Hotel Ellington*

Vyšiel som z hotelovej izby a zbehol som dole do baru. Boli sme s Kath dohodnutí na deviatu. Bolo ešte len osem a tak som si šiel dať nejaký drink.
Posadil som sa k baru a objednal som si niečo na pitie. Barman len prikývol a pustil sa do prípravy. Bavčal som sa s kľúčom od izby a premýšľal som nad Kath.
Tešil som sa na ňu. Neskutočne.
Naposledy sme sa videli pred týždňom. Keďže celý týždeň sme mali neskutočne nabitý ("vďaka" Davidovi), nemal som možnosť skočiť za ňou do baru. Ani na chvíľku.
Už mi chýbala jej prítomnosť...jej bozky, dotyky...ona...sex s ňou...
Zrazu si ku mne niekto prisadol. Otočil som hlavu a prekvapene som sa díval na Chiaru. Len sa usmiala.
Chiara: "Ahoj."
Podvihol som obočie. Čo tu tá robí?
"Ehm...ahoj...čo ty tu?"
Chiara: "Šla som okolo a zrazu pozerám, známa tvár..." mykla plecami.
Jasne, šla okolo. V duchu som sa uškrnul. Len som prikývol.
Chiara: "Môžem ťa na niečo pozvať??" opýtala sa veselo.
"Už som si objednal....ale ďakujem..."
Chiara: "A čo chutné?"
"Black & White..." zamrmlal som. Len sa usmiala a taktiež si niečo objednala S úsmevom na mňa pozrela.
Chiara: "Môžem ostať a chvíľku pokecať, alebo na niekoho čakáš?" opýtala sa zvedavo. Mrkol som na hodinky.
"Ešte mám čas...takže môžeš..." prikývol som a v duchu som sa uškrnul.
Nemáš šancu, o Kathleen sa nenechám pripraviť, pomyslel som si.
***
Prešla asi hodina a obaja sme už boli solídne pripití...teda Chiara bola úplne sťatá. Vypili sme toho dosť, tak sa ani nečudujem.
"Asi by to chcelo posteľ, lebo to tu s tebou o chvíľu sekne..." zazubil som sa.
Chiara: "Ale nieee...ešte chvíííľkuuu...." chytila ma za ruku a nalepila na seba. Uškrnul som sa a trochu sa odtiahol.
"No poď..." vstal som zo stoličky a cítil som, že ten alkohol mi už kvalitne stúpol do hlavy. Zhlboka som sa nadýchol a pozrel som na Chiaru. S úsmevom na perách ma sledovala. Vzal som ju okolo pása a donútil som ju postaviť sa.
Chytila sa ma okolo krku a doslova sa na mňa zavesila. Neušlo mi, že barman sa na mňa uškrnul. Kývol som mu na pozdrav a šiel som s ňou k hotelovému výťahu.
"Máš tu niekde rezervovanú izbu?!" opýtal som sa. Len pokrútila hlavou a usmiala sa na mňa. Pohladila ma po tvári.
Chiara: "Môžeme si však jednu zarezervovať..." pošepkala a jemne sa perami otrela o tie moje. Uškrnul som sa a vošiel som s ňou do výťahu. Vyviezli sme sa na 7. poschodie, kde som mal izbu a vystúpili sme.
Hneď čo sa zavreli dvere od výťahu, niekto ho privolal. S úškrnom som pokrútil hlavou a šiel som k mojej izbe.
Chiara sa ma celý čas držala okolo krku a sem-tam ma pobozkala. A mne to nevadilo...
Odomkol som dvere od izby a chcel som vojsť dnu, no Chiara ma zastavila.
Chiara: "Počkaj.." zatiahla opito a zavesila sa na mňa. Uškrnul som sa.
"Čo je?"
Len sa usmiala a pobozkala ma. Neodtiahol som sa, len som sa usmial a bozkávajúc sa sme sa stratili v izbe...

Kathleen (Latoya)*

Bolo trištvrte na deväť, keď som vošla do hotela. Podišla som k recepcii.
"Dobrý večer. Mala by som tu mať rezervovanú izbu na meno Kaulitz," usmiala som sa na recepčnú.
Recepčná: "Dobrý večer...počkajte..." chvíľku niečo hľadala v počítači a potom prikývla.
Recepčná: "Slečna Thompsonová?" Prikývla som.
Recepčná: "Áno...izba 756. Nech sa páči," podala mi kľúče. S úsmevom som poďakovala a šla som k výťahom. Predsa nepôjdem po schodoch na 7. poschodie. Ďakujem, neprosím. =D
Boli tam tri a všetky boli obsadené. Vzdychla som si a počkala, kým sa niektorý uvoľní.
Po chvíli sa jeden uvoľnil tak som hneď stlačila gombík a privolala ho, aby mi ho niekto neukradol. Očividne tu dnes mali "fofry".
Keď výťah došiel nastúpila som a stlačila číslo 7. Bolo tam zrkadlo, tak som si skontrolovala make-up. Tešila som sa, že Toma konečne uvidím. Ten týždeň ma zabíjal. Nutne som ho potrebovala. Cítiť jeho dotyky, bozky...
Výťah cinkol. 7. poschodie. Usmiala som sa a počkala som kým sa otvoria dvere. S úsmevom na tvári som vystúpila, no ten mi hneď zamrzol, keď sa mi naskytol pohľad na Toma, ktorý sa pred dverami izby bozkával s...Chiarou?
Zalapala som po dychu. To...to nie...
Cítila som ako sa mi splašene rozbúchalo srdce a v očiach ma zaštípali slzy. Na nič viac som nečakala a otočila som sa naspäť k výťahu. Nervózne som trieskala do tlačítka, kým sa neotvorili dvere na výťahu. Vbehla som dnu a stlačila som prízemie. Ešte som stihla zahliadnuť, ako tí dvaja zmizli v izbe.
Oprela som sa o stenu výťahu a zhlboka som sa nadýchla.
Bolo mi zle. Zle z tej špiny. Mala som pocit, že sa o chvíľu povraciam. Srdce mi splašene bilo a triasla som sa na celom tele.
V čom je do pekla lepšia ako JA???
Keď výťah zastal na prízemí, doslova som z neho vybehla. Hodila som kľúče od izby recepčnej na pult, ktorá sa za mnou len vystrašene dívala a vybehla som z hotela. Zastavila som prvý taxík a nastúpila som. Nadiktovala som vodičovi adresu a túžila som len potom, aby som bola čo najskôr preč od tohto hotela a od Toma.
Oprela som si hlavu o okno a pevne som zovrela viečka, spod ktorých sa mi vykotúľali slzy.
Ako...? Prečo to urobil? Prečo? Veď... Zavzlykala som.
Taxikár: "Slečna? Ste v poriadku?"
Strhla som sa.
"Ja...á-áno...to nič...som...som v poriadku..." odpovedala som trhane a zotrela som si slzy z tváre. Neveriacky na mňa pozrel v spätnom zrkadle, no viac to nekomentoval.
Keď konečne zastal pred mojim blokom, zaplatila som, poďakovala a doslova vybehla z auta.
Len čo som sa ocitla za dverami svojho bytu, doľahlo to na mňa.
Pozdĺž dverí som sa zviezla na zem a rozplakala som sa. Potrebovala som to zo seba dostať a jediné na čo som sa v tej chvíli zmohla bol plač.
Netuším ako dlho som tam sedela a plakala. Ani ma to netrápilo. Nemala som chuť vstať a ísť do izby. Nemala som chuť na nič.
Po neskutočne dlhej dobe som sa pozviechala zo zeme, vyzula som sa a prešla som do spálne. Zhodila som zo seba bundu a posadila som sa na posteľ. Zhlboka som sa nadýchla a otrela som si slzy z tváre.
Bolelo to. Tak svinsky to bolelo.
Zobliekla som sa a vliezla som si pod perinu.
V tejto chvíli by som tu najradšej nebola. Chcela by som byť neviditeľná...

Pokračovanie nabudúce. :)
Jennifer
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marči Marči | Web | 22. října 2016 v 22:10 | Reagovat

Dnes som začala čítať túto Ff, a pri tejto časti sa nemôžem zdržať komentáru.
Hltam tento príbeh, je top <3

Úplne sa viem vžiť do jej kože a do toho ako sa cíti.. Ale byť ňou tak k ním pribehnem a Chiare vytrham vlasy..
Som zvedavá ako toto dopadne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama