Zakázané ovocie chutí najlepšie (45.diel)

23. října 2016 v 12:55 | Jennifer |  Zakázané ovocie chutí najlepšie (18+) I.séria

Autor: Jennifer (c)
Počet dielov: 54
18+

***
Priznávam, po troch hodinách sme boli solídne opité. Keď sme vypili fľašu whisky, už sme mali vybraté 3 koncové destinácie asi z tridsiatich. Taliansko, Chorvátsko, Španielsko.
Jess: "Ja som za Taliansko! Taliani sú....vrrr!" cvakla zubami. Rozosmiala som sa.
"Jess! Si zadaná! Správaj sa slušne!" štuchla som do nej. Objala ma a vtisla mi pusu na líce.
Jess: "Neboj. Aj ty o chvíľu budeš! Nájdem ti nejakého sexy Taliana na vášnivé talianske rande..."
Rozosmiala som sa a pokrútila hlavou.
"Fajn...takže Taliansko?"
Prikývla. Usmiala som sa. To by sme mali. Hor sa preč odtiaľto...


Tom*
Streda*

Sedel som v aute a čakal kým chlapi z ochranky naložia batožinu do áut a vyrazíme na letisko.
Išla s nami aj Jess. Teda s Billom. Prajem mu to. Aspoň on je šťastný.
Na očiach som mal obrovské okuliare, aby som zakryl ten monokel a rozbité obočie. A podarilo sa mi to. Ani sa nedivím, mal som ich skoro cez pol xichtu. Asi ako Bill.
Po chvíli ku mne do auta nastúpil Bill s Jess a Georg s Gustavom a Davidom šli v druhom.
Jess: "Ahoj," pozdravila ma, keď nastúpili. Len som jej kývol a odvrátil som hlavu k oknu.
Tak veľmi som sa chcel opýtať na Kath. Ako sa má? Je v poriadku? Kde je?
No radšej som si zahryzol do jazyka a celú cestu som sa tváril, že tam nie som. Dal by som čokoľvek za to, aby tu teraz mohla byť so mnou.
Lenže nie je a je to moja vina.
Na letisku nás pravdaže obstúpila ochranka len čo sme vyšli z auta. Vzdychol som si, vzal som si tašku, ktorú budem mať so sebou v lietadle a šiel som do letiskovej haly. Lietadlo nám letelo asi o hodinu. Zvalil som sa na sedačku.
Jess: "Tom?" posadila sa ku mne. Mrkol som na ňu.
Jess: "Ako sa máš?"
"Na hovno..."
Jess: "Úprimnosť nadovšetko, čo?"
Mykol som plecami.
"Nebudem ti klamať," mykol som plecami. "Ako...ako sa má Kath? Pretože usudzujem, že si s ňou bola..."
Jess: "No," vzdychla si, "myslím, že...na hovno."
"Nenávidí ma, však?" smutne som na ňu pozrel. Pokrútila hlavou.
Jess: "Miluje ťa Tom. Viac než si dokážeš predstaviť," pohladila ma po tvári. Len som sa zasmial a založil som tvár do dlaní. Cítil som jej dlaň na mojom chrbte.
"Musí ma nenávidieť za to všetko čo som jej spôsobil! Pretože ja sa nenávidím tak veľmi, že to viac už nejde!"
Počul som ako si vzdychla.
Jess: "Nie Tom... Miluje ťa, len...je zranená..."
"Keď som videl tú krv...chcel som ju objať...tak veľmi som ju chcel skryť vo svojom náručí a už nikdy, NIKDY nepustiť..."
Jess: "Tu nejde o fyzické rany..."
"Ja viem...viem...ale ten obraz ma neustále prenasleduje....ako zletela z toho pódia a-"
Jess: "To je v pohode," objala ma. Oprel som si hlavu o jej plece.
"Chýba mi..."
Jess: "Aj ty jej...len...potrebuje pauzu...urovnať si myšlienky..."
"Tak veľmi mi chýba..."
Jess: "Ja viem Tom...obaja si navzájom chýbate...no takto je to aspoň nateraz lepšie...obaja si potrebujete pretriediť myšlienky a nad všetkým popremýšľať..."
Len som si vzdychol. Premýšľať...to ma zabíja...

Kathleen*

Sedela som v obývačke a môj pohľad neustále lietal z televízora na hodinky. Už odleteli? Alebo lietadlo mešká a ešte sú na letisku?
Jedna časť môjho ja by teraz najradšej utekala na letisko a nedovolila mu odísť.
Tá druhá je však voči Tomovi Kaulitzovi a všetkému čo s ním súvisí ľahostajná. A to bolí viac.
Vzdychla som si. Už som sa tešila až odletíme s Jess preč. V piatok večer sadneme do lietadla a všetko nechám tu.
Všetky starosti, tú odpornú bolesť, slzy....chcem si oddýchnuť, nabrať sily, aby som mohla ZNOVA normálne fungovať...a to sa mi nepodarí ak ostanem tu, kde mi ho pripomína každá drobnosť...nevládzem...a bolí to...tak veľmi...
Zazvonil zvonček. Vstala som a šla som otvoriť. Jess. Usmiala sa na mňa.
Jess: "Ahoj.."
"Už odišli však?" pošepkala som. Vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Spýtavo som sa na ňu dívala.
Jess: "Pred pol hodinou..." prikývla a smutne sa usmiala. Po líci jej stiekla slza.
"Neplač...veď sa vráti," objala som ju.
Jess: "Ja viem, ale...neskutočne som si naňho zvykla a teraz....4 mesiace preč..."
Zhlboka som sa nadýchla.
"Aspoň sa potom uvidíte..." pustila som ju a odišla som do obývačky. Znova som sa zvalila pred telku. O chvíľu za mnou prišla a posadila sa ku mne.
Jess: "Keby si ho videla... Trápi sa..."
Vstala som z gauča a vyčítavo som na ňu pozrela.
"Ja ti snáď pripadám šťastná? Od rána do večera chodím s úsmevom na tvári a radujem sa?!" zavrčala som cez slzy, ktoré mi stekali po tvári.
"Ty si ani nevieš predstaviť ako to bolí! Nemáš ani tušenie aké to je zažiť tú bolesť dvakrát! Nevieš aké to je! Nevieš!" plakala som. Jess vstala a bez slova ma objala. Pevne som ju zovrela v náručí a plakala som.
Jess: "Prepáč..." pošepkala a hladila ma po chrbte.
"Potrebujem ho Jess...potrebujem..."
***
Nasledujúce dva dni sme s Jess väčšinou behali po obchodoch a nakupovali na dovolenku a ešte zariaďovali veci ohľadom práce. Hlavne Jess.
Neil sa ponúkol, že občas dôjde do môjho bytu a poleje tých pár kvietkov čo tam mám.
Nechcem ich zahubiť. xD
Dokonca aj Synyster mi zavolal. Vraj aby som si dovolenku naplno užila aj s Jess a aby som nemyslela na to čo bolo, ale na to, čo bude.
Neil nás bol odviezť na letisko, kde s nami počkal na naše lietadlo a obe nás vyobjímal a vybozkával kým nás nechal ísť. Proste zlatíčko. =)
***
Skoro celý let som prespala a Jess podobne.
Keď sme vystúpili z lietadla, vedela som, že to bude úžasná dovolenka. S Jess sme si objednali apartmán v jednom malom hotelíku, s pieskovou plážou a dokonalým výhľadom na more.
Jess: "To je..." podišla k dverám na obrovskú terasu a otvorila ich.
Jess: "Wow..."
Položila som tašku k dverám a šla som za ňou. Zadívala som sa na tú nádheru.
"Nádhera...." zašepkala som.
Na chvíľu mi napadlo, že ak by tu bol so mnou Tom, bolo by to ešte krajšie. Tú myšlienku som však hneď zatrhla.
Chcem zabudnúť...a tu sa mi to, myslím, aspoň na čas podarí.
Pozrela som na Jess. Tiež na mňa pozrela a usmiala sa.
Jess: "Bude to dokonalé," chytila ma za ruku.
Usmiala som sa a znova som pozrela na more.
"To dúfam..."

Pokračovanie nabudúce. :)
Jennifer.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marči Marči | Web | 23. října 2016 v 20:13 | Reagovat

Bože môj... je mi ich oboch tak veľmi ľúto... už ich nenechaj dlho sa takto trápiť :-(
Teším sa na ďalší diel :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama