(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme (18. diel)

25. listopadu 2017 v 21:40 | Jennifer |  (Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme I.séria
Uch uch. :D Pridávam pravú osemnástku. Smějící se Sa podarilo. Ani som si nevšimla. Ale tak...asi som mimo už načisto...chcelo by to už byť preč odtiaľto. Pfuu.


Autor: Jennifer (c)
Hlavné postavy: Sebastian, Natalie, Bill, Tom


Najprv som to pekne oprala v rukách, no keď to nepustilo, hodila som ho do práčky spolu s ďalšími vecami a zapla som ju. Umyla som si ruky a vrátila som sa k Billovi.
Bill: "A tričko mám kde?" pozrel na mňa keď som sa k nemu posadila.
"Jáááj to...no v práčke..." nevinne som sa usmiala a mykla som plecami. Bill otvoril ústa dokorán.
"Čo je?!"
Bill: "ČO JE?! Dala si mi tričko do práčky a pýtaš sa čo je?! A ja akože čo teraz?! Mám tu chodiť hore bez?!"
Premerala som si ho pohľadom a uškrnula som sa.
"No mne to nevadí," mykla som plecami a znova som sa zapozerala na telku.
Bill: "Ale mne hej..." postavil sa rovno predo mňa. Zadívala som sa naňho a potom som sa tiež postavila.
"Čo ti vadí? To, že sa tu promenáduješ hore bez alebo to, že ťa vidí holka ktorú milu-ješ..." tie posledné slová som povedala trošku tichšie a pomaly keďže až príliš neskoro som si uvedomila, že som povedala niečo, čo si Bill zrejme neželal.
"O-ou..." priložila som si ruku na ústa. Bill sa na mňa chvíľku mlčky díval, no potom len pokrútil hlavou a odišiel do kuchyne.
"B-Bill ja....ja som to tak nemyslela..." vstala som z gauča a šla som za ním. Sedel v kuchyni za stolom a zamyslene sa hral s prsteňmi na ruke.
"Bill?! Ja viem, že..."
Bill: "Takže si to počula? " zdvihol hlavu a smutne na mňa pozrel. Zadívala som sa do zeme a potom opäť naňho. Trošku neisto som sa usmiala a pomaly som k nemu podišla. Prisunula som si stoličku oproti tej jeho a oprela som si ruky o operadlo.
"Ja...vieš ako si sa pýtal, či mám ešte stále tie...strašné sny a ja som povedala, že už nie..."
Bill: "Klamala si...ja viem. "
"Len...nechcela som ťa trápiť....viem, že už aj tak sa kvôli mne dosť trápiš a...Keď si každý večer pri mne, je mi fajn....teda, myslím tým to, že keď zaspím tie strašné sny nemám no...keď odídeš tak sa vždy zobudím a...potom už zaspať nemôžem..." pošepkala som. Bill ma len mlčky pozoroval.
"No...a dnes ráno...ja som nespala. Nemohla som, pretože som celý čas myslela na ten bozk a...a...na Sebiho, na teba a na to ako sa mi to všetko mieša a... ja som ťa počula..."
Bill ma stále mlčky sledoval. Vzdychla som si a opatrne som položila moju ruku na tú jeho.
Bill: "Musel som ti fakt pripadať ako debil," konečne sa usmial. Vydýchla som si. Tiež som sa usmiala a jemne som ho pohladila po tvári.
"Len taký maličký," ukázala som na prstoch. Zasmiali sme sa.
Bill: "Tak....a teraz keď to už vieš?"
"No... popravde, strašne mi to lichotí, pretože nie každá holka sa páči Billovi Kaulitzovi," uškrnula som sa. Bill len s úsmevom pokrútil hlavou.
Bill: "To hej...pretože nie každá je moja naj kamoška..."
"Jou... a nie každý je môj strážny anjelik," znova som sa usmiala a jemne som ho pohladila po tvári. Usmial sa a taktiež mi prešiel rukou po tvári.
"Myslel si to vážne?"
Bill: "Čo?" zvedavo prechádzal pohľadom po mojej tvári.
"To, že- " ani som nestihla dopovedať, keď si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. Chvíľu som bola totálne zaskočená, no keď si ma stiahol k sebe na kolená, objala som ho okolo krku a spolupracovala som.
Bolo to...krásne...úžasné...proste...chytila som ho za tvár a po chvíľke som sa odtiahla.
Bill: "Že ťa ľúbim?" opýtal sa s úsmevom. Tiež som sa usmiala.
"Hej...presne to..." vydýchla som potichu.
Bill: "Tak potom smrteľne," usmial sa a znova ma pobozkal.
Po chvíľke som sa odtiahla a držala som ho za tvár. Usmiala som sa a nosom som sa obtrela o ten jeho.
"Je to krásny pocit...." pošepkala som. Usmial sa a pohladil ma po tvári.
Bill: "A čo?" sklonil sa ku mne a perami sa jemne dotkol tých mojich. Znova som sa usmiala.
"Vedieť, že ma má niekto rád..." pošepkala som. Trošku
Bill: "A Sebastian?" prekvapene na mňa pozrel a zamračil sa.
Vzdychla som si a sklonila som hlavu.
"Prepáč...ja viem...je to sprostosť..." vstala som z neho a chcela som ísť preč, no chytil ma za ruku a otočil si ma k sebe.
Bill: "Nie ale...prečo?!"
"Lebo je večne zasratý v tom sprostom bare a na mňa si nájde čas len vtedy keď ma niekto znásilní!" skríkla som naštvane. S Billom až myklo. Z hlboka som dýchala a cítila som ako sa mi oči plnia slzami. Pokrútila som hlavou a zviezla som sa na zem. Bill ku mne so strachom v očiach podišiel.
Bill: "Nat čo je?" kľakol si ku mne a podvihol mi hlavu, ktorú som mala skrytú v dlaniach.
"Ja len...ja už nevládzem..." zavzlykala som. "Viem...možno...možno som sa celý ten čas tvárila, že som v poriadku, že ma to prešlo no...nie je to tak...neustále ma to prenasleduje...a... Sebastian sa neunúval ma ani objať keď sa to dozvedel. A...na druhý deň za mnou dôjde s otázkou: Ako sa máš?! Povedz ako asi sa mám mať, keď ma znásilnil nejaký debil a -"
Bill: "Natalie kľud. Z hlboka dýchaj, okej?" objal ma okolo pliec, no ja som sa mu vytrhla.
"Ja už ďalej nevládzem! Je predsa môj chalan tak nech sa tak správa nie?! Vraj si vzal dovolenku! Hovno! Veď večne odbiehal do toho poondiateho baru lebo tá vymachlená čupka sa bez neho nevedela ani len nadýchnuť!" skríkla som zúfalo. Bill ma len smutne sledoval.
"A vtedy, keď si po mňa prišiel k vám?! Vraj mi volal minimálne sto krát, no mala som vypnutý mobil! Nasral si do huby! Nemala som od neho ani len jeden mizerný hovor...ani jeden..." zatiahla som zúfalo.
Bill: "Prečo si....prečo si mu to nepovedala?" pohladil ma po tvári.
"Lebo som bola až strašne zaslepená tým ako strašne ma miluje a aký je úžasný," povedala som ironicky. Bill si len smutne vzdychol a posadil sa ku mne. Opatrne ma objal. Oprela som si oňho hlavu a zavrela som oči.
"A klamal...ešte v ten deň. Keď som mu vyčítala prečo nebol v parku, povedal, že vraj tam bol načas! Že to ja som tam nebola. Nebol tam načas! Meškal 20 minút!! Keď nie viac, keďže..." nedopovedala som, len som zavzlykala.
Bill: "Zrejme šiel na iné miesto...." podotkol.
"Jasne," sarkasticky som sa zasmiala a nahnevane som si otrela slzy z tváre. "Okašľal ma...a ešte mi vyčíta, že mu nevolám a noc strávim u teba..." zavzlykala som. Bill ma objal a vtisol mi pusu do vlasov.
Bill: "Neplač..." pošepkal. "Prosím..."
"On aj tak chce len to aby som sa s ním vyspala," pošepkala som. "Aj keď mi stále opakuje, že on ma rešpektuje....minule sa vyhováral na to, že už spolu chodíme predsa pol roka a bla blabla..."
Bill: "Neboj....pokiaľ ti to nebude vadiť," usmial sa a pohladil ma po tvári, "tak ťa cez víkend vezmem....čo ja viem.. Pôjdeme napríklad na stanovačku? Vezmeme aj Toma," usmial sa. Ja som však len smutne pokrútila hlavou.
"Cez víkend nemôžem. A nemôžeš tu byť ani ty...lebo idem k Sebimu. Teda, pozval ma na večeru, pretože mi vraj chce vynahradiť všetky tie dni čo so mnou nebol...jednou poondiatou večerou!" zavzlykala som.
Bill: "Tak mu povedz, že neprídeš."
Pokrútila som však hlavou.
"Ja...pôjdem...a porozprávam sa s ním...konečne...a..."
Bill: "Chceš sa s ním rozísť?!" skočil mi do reči. Mykla som plecami.
"To bude asi to najlepšie riešenie...aj keď možno nie veľmi pekný záver večera, ale ja už nemôžem chodiť s niekým, kto miluje viac svoju prácu než mňa."
Bill: "A...a nebojíš sa?!"
"Čoho?" nechápavo som naňho pozrela.
Bill: "No...toho...toho ako zareaguje...a..."
"Bude sa s tým musieť zmieriť....ja už nevládzem Bill..."
Bill: "Ja viem...bol som tu celý týždeň s tebou nie?" uškrnul sa.
"Hej...a ďakujem ti za to. Jedine ty si sa na mňa nevykašľal," usmiala som sa a pohladila som ho po tvári. Tiež sa usmial a pobozkal ma.
Bill: "A myslíš, že prečo?" uškrnul sa.
"Už nemyslím, už viem," usmiala som sa a znova som ho pobozkala.
Bill: "No poď," povedal po chvíľke a vstal. Vystrel ku mne ruky a zodvihol ma. Usmiala som sa, chytila som ho za ruku a šli sme do obývačky. Len čo sme tam vošli, Bill sa v momente zvalil na gauč a zavrel oči.
Bill: "Chcem spať..." zívol si. Usmiala som sa a sadla som si k nemu.
"A čo si robil v noci? Mal si návštevu?" uškrnula som sa. Bill na mňa škaredo pozrel.

Pokračovanie nabudúce. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bonito Bonito | Web | 25. listopadu 2017 v 21:54 | Reagovat

pekny jesenny design :)

2 Marči Marči | Web | 26. listopadu 2017 v 1:41 | Reagovat

Občas sa stane, že pridáme na blog aj niečo, čo netreba 😂

Cicka micka poviem ti že ma ničíš.. bozkávali sa.. ona vie že ju miluje..on vie, že to ona vie a napriek tomu sa bozkávali.. neverila som, že sa toho dočkam. Sebino sem a Sebino tam 😡 do riti s ním.
Konečne nech je koniec, len nech jej ten idiot opäť neublíži..bastard jeden 😡😡😠 vždy ma nesmierne vytoči..

Rýchlo si prosím ďalší diel cica 😘😊

3 Jennifer Jennifer | E-mail | 26. listopadu 2017 v 14:58 | Reagovat

[2]: Ach moja... :D Ty ešte budeš tak nadávať a ochkať achkať a roplývať sa a potom zas nadávať a rozbíjať veci. :D Tento príbeh je taký...hektický? No neviem či je to správny výraz...lebo mi proste ten správny nenapadá. :D Škoda písať, uvidíš sama. :D
Inak...spomínala som niekedy, že sú dve série? :D :-x  8-)

4 Marči Marči | Web | 26. listopadu 2017 v 22:42 | Reagovat

[3]: ne ona s ním ostane?😰 snáď nie pre boha.. no tak šup ďalší diel takto ma napínať?! 😂 nemôžem sa do toho príbehu vtesnat a prejsť sebastiana autom?😂😂😂  
Myslím, že hneď na začiatku si písala že sú dve.  A ja sa už neviem dočkať kedy tento príbeh bude tu celý a nakoniec ho zlusknem od znovu a prežijem infarktove stavy kvôli Sebastianovi 😂
Trošku mi tu chýba Tom, tak dúfam, že sa v nejakkm ďalšom príbehu objaví ten môj "Tarzan" ako si ho minule nazvala 😂 neviem sa už dočkať 😍😍 šup šup ďalší diel.. ❤💋🙏

5 Marči Marči | Web | 26. ledna 2018 v 18:28 | Reagovat

Kedy bude nový diel ? :) ja naň čaákáám už takú dobu :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama